Bogdanovich patril k autorom obdobia nazývaného Nový Hollywood,
"postklasický Hollywood", či americkej novej vlny, z konca 60. do raných
80. rokov 20. storočia, keď sa v kinematografii presadila nová
generácia mladých filmárov: William Friedkin, Robert Altman, Brian De
Palma, George Lucas, Martin Scorsese, Steven Spielberg, Michael Cimino
či Francis Ford Coppola.
Bogdanovich, syn imigrantov, ktorí ušli z Európy pred nacistami,
vyštudoval herectvo a spočiatku sa venoval filmovej kritike, napokon sa
sústredil na režírovanie filmov.
Autorsky debutoval snímkou Terče (Targets - 1967), preslávilo ho však až
Posledné filmové predstavenie (The Last Picture Show - 1971) - film bol
nominovaný na prestížnu cenu Oscar v ôsmich kategóriách, pričom cenu
získal napokon v dvoch. V roku 1990 nakrútil jeho pokračovanie pod
názvom Texasville.
Po bláznivej komédii Čo ďalej, pán doktor? (What's Up, Doc? - 1972) s
Barbrou Streisandovou, nostalgickom Papierovom mesiaci (Paper Moon -
1973), kde za svoju rolu získala cenu Oscar len 10-ročná Tatum
O'Nealová, kostýmovom príbehu Daisy Millerová (Daisy Miller -1974) a
Nickelodeon (1976), začala Bogdanovichova kariéra upadať.
Vo veľkej miere to spôsobila násilná smrť modelky Playboya Dorothy
Strattenovej, s ktorou mal Bogdanovich pomer a ktorú zavraždil jej
manžel. K tragédii došlo pred uvedením Bogdanovichovho filmu A všetci sa
smiali (They All Laughed): Strattenová v tejto snímke účinkovala vo
svojej prvej hlavnej role po boku Audrey Hepburnovej.
Neskôr sa Bogdanovich stal známym aj medzi mladšími filmovými a
televíznymi fanúšikmi, keď hral napr. rolu psychiatra v seriáli
Sopranovci a dídžeja vo filme Kill Bill nakrúteného režisérom Quentinom
Tarantinom.